Dňa 14. apríla 2021 sa na našej škole uskutočnila "mikromaturita" z predmetu ekonomika. ŽIaci 4. OL si vyskúšali, ako by prebiehala skúška dospelosti. Pripravili sa zodpovedne a preukázali svoje vedomosti, ktoré získali počas štúdia. No hoci to bola len skúška "akože", poniektorí prežívali stres, možno mali aj strach, ale aj radosť, keď si vylosovali "tú správnu" otázku.
Autentické dojmy, pocity a zážitky našich štvrtákov z mikromaturity:
- Najprv brutálne stresy (hlavne ráno, keď som vystúpila z autobusu, som si myslela, že hodím "tyčku" :D) a potom ďalšie stresy, keď som si vytiahla MO a šok, keď som uvidela graf na papieri, ale keď som si prečítala zadanie, stres opadol, aj pri odpovedi som vôbec nebola nervózna hlavne vďaka vám (ak mám byť úprimná, pani riaditeľka ma trochu znervózňovala, preto som sa pozerala len na vás :D) ale celkovo som sa cítila príjemne a bolo to úplne v pohode :)
- Keď sme sa o tom dozvedeli, boli sme nahnevaní a sklamaní, že musíme robiť niečo, čo nemusíme, pretože ekonomika ako hlavný predmet nie je práve ten najjednoduchší a tých maturitných tém bolo naozaj dosť. Ako sa blížil deň D, nervozita a stres stúpali, lebo nikto nevedel, čo od toho čakať. V stredu ráno sme sa všetci stretli krásne vyobliekaní a čakali sme, nervózni jak pred popravou sme “odrátavali témy” a diskutovali, kto akú by si chcel alebo nechcel vytiahnuť. A tak som prišla na rad aj ja. Už ten prvý pocit, keď som videla, že moju obľúbenú tému má dotyčný predomnou, bolo čiastočne sklamanie, ale vravím si okej, veď ani väčšina ostatných nie je až taká zlá, bola iba jediná téma, ktorú som nechcela, takže som tajne dúfala, že šanca, že si ju vytiahnem je naozaj malá, no čo čert nechcel, opak sa stal pravdou. V tej chvíli, ako som si prečítala názov tej jednej jedinej témy, chcelo sa mi plakať, moja príprava bola taká deprimujúca, že som odtiaľ chcela utiecť. Sadla som si už potom teda za zelený stôl, a v tej chvíli som mala pocit, že ak niečo poviem, rovno sa rozplačem. Pozrela som sa na pani učiteľku Strakovú, ako sa na mňa milo usmieva, a vtej chvíli som nevedela, či to myslí naozaj úprimne alebo to je so mnou naozaj také zlé, len má v tom nechce nechať samu. Ako išli otázky zaradom, postupne ten stres aj sklamanie odpadávali a začínala som mať aj ja pocit, že možno to nie je naozaj také zlé. 15 minút ubehlo ako voda, mne jeden kameň zo srdca odpadol a nasledovalo to nekonečne čakanie. Postupne sme odchádzali domov a čakali, akú známku sme dostali. Myslím si, že väčšina z nás bola naozaj milo prekvapená, ako dobre sme to zvládli a aké dobre známky sme dostali. Myslím, že na tento deň, budem naozaj dlho spomínať a po tom všetkom som aj rada, že som si nakoniec niečo take mohla aj ja vyskúšať. :)
- Ráno bol záchod klasicky zo stresu a potom trval celý čas až do vstúpenia do miestnosti. Plus bol bolehlav z respirátora. Akonáhle som vošiel do miestnosti, stres začal pomaly opadávať a začal som sa sústrediť na maturitnú otázku, ktorú som dostal. Ako som začal odpovedať, bol som úplne v pokoji a naberal som veľké sebavedomie a veril som si. Potom som cítil pocit obrovského šťastia z podaného výkonu a väčší, keď som sa dozvedel známku. Nebojte pani učiteľka dačo ste nás naučili za tie roky úplne glupi nie sme :D :D :D
-
SUPER! Tá energia, ktorú ste vysielali, a tá atmosféra ma veľmi upokojovala. Keď som odpovedala, stratila som obavy (myslela som, že moja odpoveď bude 5). Keď som prišla do školy, strašne som sa bála, ale ako vraví pani riaditeľka: „Maturita je krásna hlavne pre ten pocit po." Ďakujem, že sme mali možnosť si vyskúšať to :)
-
Moje pocity sú lepšie, ako som čakala. Vzhľadom na to, že som dnu vchádzala s dobrou náladou, tak som s ňou aj vyšla von. :) Páčil sa mi Váš prístup a pomoc pri odpovedí, no trocha ma znervózňovala prítomnosť pani riaditeľky, ale zvládla som to. Aj pohľad na Vás ma celkom upokojoval. Máte odo mňa pochvalu :) :)